Rodina – veľmi rámcovo môžeme rodinu vymedziť ako zväzok dospelých ľudí,
ktorí vychovávajú dieťa/deti. Pod rodinou však môžeme rozumieť aj iné konštelácie spolužitia
ako napr. jeden rodič a dieťa.
Pre potreby nášho projektu je však podstatný fakt, že v rodine žije dieťa/deti,
resp.dvojica alebo samotná žena očakáva príchod dieťaťa.
Ohrozená rodina – rodina, ktorá sa ocitla pod vplyvom vonkajších a vnútorných faktorov,
ktoré ju ohrozujú.
Najčastejšie ide o
- neadekvátne rodičovstvo t.z. neadekvátne rodičovské postoje/hodnoty/vzory/zručnosti,
- dlhodobá nezamestnanosť,
- strata bývania, resp. rodina/jednotlivec žije len v prenajatom priestore/sociálnej ubytovni
a nevlastní priestory vhodné na bývanie,
- užívanie alkoholu/iných návykových látok (najmä ako prostriedok na odbúranie stresu),
- náhle životné zmeny alebo iné stresory,
- upadanie prostredia v ktorom rodina žije,
- chudoba/sociálne vylúčenie.
Pri ohrozenej rodine sa nemuselo nevyhnutne vyskytnúť problémové/neželané správanie,
ktoré by priamo ohrozilo dieťa či iného člena rodiny.
Rodina v kríze – rodina, v ktorej sa vplyvom ohrozujúcich faktorov vyskytlo
problémové/neželané správanie najmä násilie, agresia, zneužívanie a zanedbávanie detí,
zneužívanie alkoholu a iných návykových látok.
Dlhodobým neriešením krízovej situácie dochádza k rozkladu rodiny,
v konečnom dôsledku až odlúčenie detí od rodičov na základe rozhodnutia súdu.
Krízové situácie v rodinu môžu mať však aj „mäkšiu podobu“,
a to najmä nesúlad medzi partnermi, nevera, rozchod/rozvod manželov.
Aj v takýchto situáciách dochádza k akútnemu,
alebo chronickému zhoršeniu psychickej pohody členov rodiny a najmä detí.
Komunita – od communitas = spoločenstvo, pospolitosť, obec.
V najvšeobecnejšom význame ide o skupinu ľudí, ktoré žijú v určitom vymedzenom priestore,
kde vykonávajú každodenné aktivity a obvykle tvoria autonómnu jednotku.
Komunitu v našom ponímaní chápeme na princípe spolupatričnosti.
Je to miesto, kde je človek rád, ktoré je jeho pravým domovom.
Vo vnútri komunity môžu byť veci síce niekedy zložité, ale nakoniec sa vždy nájde riešenie.
V prípade núdze môže člen komunity počítať s pomocou iných.
Vo vnútri komunity si ľudia navzájom rozumejú.
Ak vznikne vo vnútri komunity problém „členovia“ spoja svoje sily a vysporiadajú sa s ním.
Komunita má svoju atmosféru, svoje spôsoby komunikácie, svoje hranice,
ktoré môžu byť viac či menej priepustné voči okoliu.
Jedným z cieľov nášho projektu je posilniť lokálne spoločenstvá/komunity v Banskej Bystrici
a pomôcť im k väčšej otvorenosti voči rodinám a jednotlivcom,
ktorí sú na okraji, nie sú členovia žiadnej komunity, prípadne sú členovia vylúčenej komunity.
Vylúčená komunita je špecifickým typom komunity.
Pre potreby nášho projektu pod vylúčenou komunitou rozumieme časť/skupinu obyvateľov obce,
ktorí sa určitými prejavmi/znakmi svojho života významne líšia od ostatných obyvateľov.
Vylúčená komunita je charakteristická kombináciou viacerých znakov.
Takými diferencujúcimi znakmi môžu byť príjmová chudoba rodín,
extrémne vysoká nezamestnanosť členov vylúčenej komunity,
nízka až žiadna vzdelanostná úroveň, nízka úroveň bývania,
nezdravý (sebapoškodzujúci) spôsob života, nedostatočná starostlivosť o zdravie,
absencia verejnej infraštruktúry, ktorá spôsobuje izoláciu sídla vylúčenej komunity
a nedostatok kontaktov s ostatnými skupinami obyvateľov obce a spoločnosti.
Dôležitým poznávacím znakom vylúčenej komunity je rozdielne hodnotenie tohto stavu jej členmi
a ostatnými obyvateľmi obce.
Členovia vylúčenej komunity vnímajú svoju vylúčenosť ako diskrimináciu zo strany spoločnosti,
resp. zvyšnej časti obecnej komunity.
Zvyšná časť obecnej komunity vníma vylúčenú komunitu ako dobrovoľné odlíšenie sa jej členov
od štandardných vzorcov správania, ako dôsledok neochoty prijať ich.
Prevencia – vo všeobecnosti ide o proces,
ktorého cieľom je predchádzanie vzniku/prehlbovaniu neželaných situácií.
Môžeme ju rozdeliť na tri úrovne:
- primárna/univerzálna
- sekundárna/selektovaná
- terciárna/indikovaná
Primárna /univerzálna prevencia sa zameriava na širokú verejnosť a ponúka služby a aktivity
ešte predtým ako sa vyskytnú akékoľvek príznaky neželaného správania.
Pri primárnej prevencii sa nerealizuje žiadne hodnotenie situácie a stavu jednotlivcov.
Sekundárna / selektovaná prevencia je zameraná na tie rodiny, ktoré sú „v riziku“
možných/neželaných problémov ako napr. týranie, zanedbávanie detí,
zneužívanie/vzniku závislosti od alkoholu a iných návykových látok .
Aktivity a služby sekundárnej prevencie sú poskytované ešte pred tým,
ako sa problémové/neželané správanie vyskytne.
Terciárna / indikovaná prevencia je poskytovaná po tom, čo problémové/neželané správanie
v rodine vyskytlo.
Je zameraná na zníženie negatívnych dopadov takéhoto správania a na prevenciu
ďalšieho ohrozenia členov rodiny.
Terciárna prevencia je už „liečba“ zameraná na napr. týrané deti, alebo na rodiny,
v ktorých problémové/neželané správanie vyskytlo.
Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia, je vlastne už spomínanú terciárna prevencia.
Sanácia rodiny je proces, pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty, perspektívy
a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb.
Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“,
ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje.
Náhradná rodinná starostlivosť (NRS) – v prípade, že sa rodinné vzťahy v krízovej rodine
nepodarilo obnoviť v sanačnom procese, ako ďalšie riešenie je odlúčenie dieťaťa/detí
od biologických rodičov a ich umiestnenie do novej – náhradnej rodiny.
Naša právna úprava pozná tieto základné formy NRS:
- adopcia – osvojenie,
- pestúnska starostlivosť,
- náhradná osobná starostlivosť.
V našom projekte však jednoznačne akceptujeme aj formu ústavnej starostlivosti o deti
– profesionálnu náhradnú výchovu v rodine, ktorá svojou organizáciou a charakteristikou
spĺňa podmienky vhodné pre zdravý vývin dieťaťa.
11.Sep 2008 |
Sorry, comments for this entry are closed at this time.