Mgr. Dana Žilinčíková
Návrat – občianske združenie
mama dvoch detí
Prečo som v projekte profesionálne?
Dlhé roky som pracovala na čiastkových zmenách v ochrane a pomoci deťom, ktoré sa ocitli mimo vlastného rodinného prostredia alebo im hrozilo opustenie rodičom.Drvivá väčšina z nich musela prejsť dlhodobým pobytom v ústavnej starostlivosti. Ich detské duše to nesmierne poznamenalo. Navždy.
Ako profesionál som sa však dostala aj k iným možným riešeniam , ktoré sa väčšine odborného sveta zdajú citlivejšie a ohľaduplnejšie k deťom. Keď sme ako organizácia našli oporu medzi ľuďmi v Banskej Bystrici, rozhodla som sa prispieť svojim dielom.
Prečo som v tomto projekte súkromne?
Som mama dvoch detí, a naša rodina tiež prešla náročnými obdobiami. Rodičovstvo mňa a môjho bývalého manžela vstúpilo pred rokmi rozvodom do ďalšej etapy. To čo nám obom bolo oporou v ťažkých chvíľach, bolo vedomie, že pre oboch nás sú deti na najvyššom mieste. Každý z nás sa mohol oprieť o blízkych ľudí a svoju širšiu rodinu. Ale aj o možnosť konzultovať veci s odborníkmi. A tak to je doteraz.
V mojom okolí je mnoho rodín, ktoré potrebujú pomoc. V nich žijú deti, ktoré sa kamarátia s mojimi deťmi alebo sa len poznajú. Ako mamy sa ma to týka. Zaujíma ma, akú pomoc môžeme my, čo tu žijeme a pracujeme, poskytnúť kamarátom našich detí a ich rodičom.
Mgr. Vladislav Matej
koordinátor projektu,
SOCIA - nadácia na podporu sociálnych zmien
otec 3 detí
Prečo som v projekte profesionálne
V roku 1993 sme spolu s Markom Roháčkom naštartovali NÁVRAT. Veril som, že ako profesionál môžem aspoň trochu prispieť k tomu, aby deti nemuseli prežívať svoje detstvo v detských domovoch. Od roku 2001 som prešiel do nadácie SOCIA s víziou, že budem mať možnosť ovplyvniť širšie systémové zmeny v sociálnej oblasti. Ako sa ukazuje, je to vízia na niekoľko desaťročí. Darmo, Augiášov chliev vytvorený za 45 rokov komunizmu, kedy sme budovali veľké ústavy (pre deti, postihnutých, starcov), sa nepodarilo vyčisť. Nenašiel sa zatiaľ žiadny Herakles, s dostatočnou silou… …ale počet odvážnych ľudí s víziou na Slovensku za tých 15 rokov rastie. Aj vďaka nim sa kvalita života tisícov ľudí v núdzi podstatne zlepšila. Verím, že v Banskej Bystrici je šanca dosiahnuť významný precedens - reálnu systémovú zmenu. Aj tu žijú mnohí ľudia s víziou. Banská Bystrica sa môže stať naozaj mestom rodiny. Banská Bystrica môže poslať detské domovy do minulosti… teda tam, kam patria!
Prečo som v projekte osobne
Vyrastal som v trojgeneračnej rodine. Dnes spolu so svojou ženou Hankou vychovávame Ondreja, Jakub a Emu a zdieľame spoločnú domácnosť aj s mojimi rodičmi. Je nás spolu 7. Šťastné číslo. Deťom sa snažíme odovzdať to, čom sme prijali od svojich rodičov a prarodičov. Veľa lásky, bezpečie, zázemie, istotu, veľa humoru, vieru v Boha ale aj slobodu v rozhodovaní… Verím v hodnotu rodiny, v ktorej ak fungujú zdravé vzťahy, pozitívne formuje všetkých jej členov. Verím v hodnotu komunity, ktorá ak funguje zdravo, má schopnosť riešiť veľa problémov jej členov.
Ing. Mária Filipová
Mestský úrad Banská Bystrica
mama dvoch detí a stará mama
Rodina je pre mňa najvyššou hodnotou v mojom živote, je miestom, kde v každej situácii nájdem pochopenie, podporu a povzbudenie. Myslím si, že rodina môže vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí a preto je veľmi dôležité, aby deti vyrastali v rodine.
Môj recept na rodinu: Je k tomu potrebné veľmi málo - narodiť sa v rodine, kde je dostatok lásky, ktorá sa prenáša na deti, láska, ktorá sa stáva motiváciou a vzorom aj pre ich vlastný život.
Karol Langstein
Mestský úrad Banská Bystrica
otec dvoch synov
Až teraz (ako dospelý a rodič) dostávam odpovede na otázky, ktoré som si v detstve kládol, keď som niečomu nerozumel. Vtedy som nerozumel takému jednoduchému - mám o teba strach, dávaj si pozor a všetky tie variácie, ktorými ma rodičia v dobrom častovali. Tie isté vety teraz odovzdávam ďalej mojim deťom čo len potvrdzuje odvekú pravdu, že kopírujeme správanie a chovanie svojich rodičov. Či sa nám to páči alebo nie ostane to v nás. Niekedy je to fajn a niekedy s tým treba niečo robiť. Keď hovorím o našej rodine zrazu zisťujem, že je to moja rodina s manželkou a deťmi, že je to rodina mamy, otca a brata, že je to rodina mojich starých rodičov, ktorí už nie sú medzi nami - či už z otcovej alebo maminej strany - česť ich pamiatke a rodina mojej manželky a rodiny ďalších bližších aj vzdialenejších rodín, ktorých spája prepletený rodokmeň. Keď sa nad tým tak zamýšľam mohol to byť riadny koreňový systém vyúsťujúci do rozkošateného stromu na ktorom našťastie vyrastajú nové konáriky. Rodina pre mňa je keď tento strom objímem a stávam sa jeho súčasťou.
8.Sep 2008 |
Sorry, comments for this entry are closed at this time.